Fádny a zlý,
plný záhadných síl,
čas uteká,
smeje sa do dlaní.
Nech celé mesto
beží niekam s ním,
nechajte nás,
nech tu snívame.
Poď, láska, túlať sa tmou,
viem, že bývam zlá,
poď, láska, túlať sa tmou,
aj keď bývam zlá,
stále ťa mám.
Skamenené sochy
lások a snov,
pomníky sĺz
na dlažbách námestí.
Len my sme živí,
nech závidia nám,
nech sa na nás
z výšky dívajú.
Poď, láska, túlať sa tmou,
viem, že bývam zlá,
poď, láska, túlať sa tmou,
aj keď bývam zlá,
stále ťa mám.
Nás nechal čas
niekde záhadne stáť,
kam len beží,
ani sám nevie.
Čo s nami dvomi?
My vieme, čo s tým,
nechajte nás,
nech tu snívame.
Poď, láska, túlať sa tmou,
viem, že bývam zlá,
poď, láska, túlať sa tmou,
aj keď bývam zlá,
stále ťa mám,
stále ťa mám,
stále ťa mám.
|