Jé, jé, jé, na poschodí túžby,
jé, jé, jé, na poschodí túžby.
Na poschodí túžby,
malej nočnej túžby,
štyrom stenám píšem
rýchly telegram,
že mám chuť na kúzla,
že mám chuť na hry
podivné.
Beriem veci vážne,
štyri steny prázdne,
štyri steny prázdne
zívu nechuťou,
moje smelé kúzla
sú im, dávno sú
protivné.
Ale dneska právom
stávam sa tým pánom,
píšem, čo ma páli, páli.
Snívam, snívam stále o tom, že si tu,
chýbaš, chýbaš mi jak obraz do bytu,
túžim, túžim ti dať rám.
Snívam, snívam stále o tom, že si tu,
chýbaš, chýbaš mi jak kvety do bytu,
snívam, snívam, že ťa mám.
Jé, jé, jé, na poschodí túžby,
jé, jé, jé, na poschodí túžby.
Štyri steny prázdne
neberú ma vážne,
nechcú veriť písmu
drobných čiernych nôt,
ja však ďalej píšem,
že mi chutia hry
podivné.
Na poschodí túžby,
malej nočnej túžby,
k štyrom stenám prísnym
napol som tak sluch,
steny sú však krehké,
ráno spieva dom
telegram.
Chcel by som byť pánom
krásnej slečny s rámom,
čo by prišla s ránom, s ránom.
Snívam, snívam stále o tom, že si tu,
chýbaš, chýbaš mi jak obraz do bytu,
túžim, túžim ti dať rám.
Snívam, snívam stále o tom, že si tu,
chýbaš, chýbaš mi jak kvety do bytu,
snívam, snívam, že ťa mám.
Snívam, snívam stále o tom, že si tu,
chýbaš, chýbaš mi jak obraz do bytu.
Snívam, snívam stále o tom, že si tu,
chýbaš, chýbaš mi jak kvety do bytu,
snívam, snívam, že ťa mám.
|
Ľubo Belák:
