Denče a Gagua,
Denče a Gagua,
vieš, čo znamenajú tieto
dve zvláštne slová ?
Poď, ukážem ti tiché miesto
vysoko nad mestom,
bronzový vojak nesie tam
na ramenách oblohu,
tak ako niesol v štyridsiatom
piatom môj i tvoj osud.
Denče a Gagua,
to sú dve mená zo šesťtisíc
osemsto štyridsaťpäť
známych i neznámych,
ktorí tam ležia.
Tam červeň ruží bronie,
tam slnko vlieva vône,
každú jar do pukov, do pukov.
Agáty, drahé mená,
vyryté do kameňa,
na večné časy azbukou.
Tam zvonia zvony ticha,
tam kytka neusychá,
nad hrobmi hrdinov, hrdinov.
Tam chodia v čiernom mamy,
z ďaleka s kyticami,
tie, čo sú samy
bez synov.
Tam chodia v čiernom mamy,
z ďaleka s kyticami,
tie, čo sú samy
bez synov.
Na večné časy do pamäti
mám vrytú jednu tvár,
v tej tvári dobrý úsmev svieti
ako v tú tajuplnú jar.
Tam zvonia zvony ticha,
tam kytka neusychá,
nad hrobmi hrdinov, hrdinov.
Tam chodia v čiernom mamy,
z ďaleka s kyticami,
tie, čo sú samy
bez synov.
Tam chodia v čiernom mamy,
z ďaleka s kyticami,
tie, čo sú samy
bez synov.
Poď, povediem ťa za ruku,
je to tak trochu cintorín
a trocha chrám,
budeme spolu lúskať azbuku,
čo vedieť nebudeš, ti prečítam,
Denče a Gagua, Denče a Gagua,
to sú dve mená zo šesťtisíc
osemsto štyridsaťpäť
známych i neznámych,
ktorí tu ležia.
|
Marcela Laiferová:
Marcela Laiferová:
Jana Kocianová:
