Palicu mal tvrdú
a občas aj rozbitú,
nepocítil nudu
trvalého pobytu.
Ak aj niečo šlohol,
vždy to vrátil sedemkrát,
vedel mlčať s bohom,
s havranmi sa rozprával.
Bol to svätý grázel,
nikdy nežil pre seba,
keď letel, tak do neba,
keď padal, tak na zem.
Po živote smädný,
všetci sme ho zažili
a fotrovia pred ním
svoje dcéry strážili.
Životom sa rútil,
vymýšľal si, neklamal,
vysmieval sa smrti
a vždy šťastie z pekla mal.
Bol to svätý grázel,
nikdy nežil pre seba,
keď letel, tak do neba,
keď padal, tak na zem.
Žil vždy zo dňa na deň,
nikdy smiať sa neprestal,
býval nikde, všade,
adresu na cestách mal.
Chodieval po hrane,
až ho strhol divý prúd,
ďakujem ti, pane,
že nestihol zostarnúť.
Bol to svätý grázel,
nikdy nežil pre seba,
keď letel, tak do neba.
|
Jana Hubinská:
Ewa Farna:
Peter Bažík:
