Zem, tá je kamenná,
tráva je zelená,
ja si ležím v tráve.
Skala je vysoká,
padla mi do oka,
krásna nôžka práve.
Vlnou sa rieka vlní,
rieka je divoká,
tá nôžka je nádherná.
Kráča si pocestná,
chvíľa je prelestná,
ja som práve v tráve.
Komu sa nelení,
tomu sa zelení,
tak to ktosi hlása.
Nech sa však zadiví,
aký som lenivý
a že je to krása.
Vlnou sa rieka vlní,
rieka je divoká,
tá nôžka je nádherná.
Mám radšej náhodou,
než bežať za vodou,
krásne ležať v tráve.
Tap, tap, tap, tarap tap ...
Vlnou sa rieka vlní,
rieka je divoká,
tá nôžka je nádherná.
Mám radšej náhodou,
než bežať za vodou,
krásne ležať v tráve.
Krásne ležať v tráve.
|