Komu sa s tým zdôverím,
že sa chcem stať páperím,
povedať len raz, dva, tri
a byť v povetrí.
La la la la.
Ako to len vyslovím,
že na domov hľadám rým,
že na chvíľu chcem ísť tam
k rodným záhradám,
k rodným záhradám.
Chcem letieť jak na balóne,
stúpať hore nad jablone,
nad polia i hrad
a nepoznať pád,
vidieť z výšky háje, rieky,
hnať sa s mrakmi opreteky,
od Karpát až kdesi nad Hornád,
od Karpát až kdesi nad Hornád.
Ten môj dobrý rodný kút
nedá nikdy zabudnúť
na kolísku pod lipou,
kvetom pokrytou.
La la la la.
Tam chcem skončiť svoju púť,
k mame tíško zosadnúť,
pohladkať jej láskavé
ruky vráskavé,
ruky vráskavé.
Chcem letieť jak na balóne,
stúpať hore nad jablone,
nad polia i hrad
a nepoznať pád,
vidieť z výšky háje, rieky,
hnať sa s mrakmi opreteky,
od Karpát až kdesi nad Hornád,
od Karpát až kdesi nad Hornád.
Od Karpát až kdesi nad Hornád,
od Karpát až kdesi nad Hornád...
|