Je ráno,
každý niekam ponáhľa,
raz sa v chvíli, raz sa v chvíli,
raz sa v chvíli,
je ráno,
ach, čo nám nový deň zas dá.
Veď chcem byť veselý,
a nie aby ma ničil
smútok purpurový, jéé.
Je ráno, je ráno,
je ráno, je ráno,
je ráno, je ráno,
je ráno, je ráno,
chcem byť veselý.
My čakáme deň,
až svitnú rána biele,
my čakáme deň,
až ľudia precitnú.
My čakáme deň,
až svitnú rána biele,
my čakáme deň,
až ľudia precitnú.
Ráno,
chcem byť veselý,
a nie aby ma ničil
smútok purpurový.
|