Mráz zažal sviece zím,
ale nám sa nechce s ním,
nám sa žiada kráčať
zasneženým námestím.
Bielou bránou vstúpi rezkou piesňou,
nech nám znie, znie, znie,
aj ten mráz nech znie s ňou,
nech nám znie, znie, znie,
z tých dobrých strún,
z tých dobrých strún, je, je, jé.
Bielou bránou vstúpi rezkou piesňou,
nech nám znie, znie, znie,
aj ten mráz nech znie s ňou,
nech nám znie, znie, znie,
z tých dobrých strún,
z tých dobrých strún.
A nech si sneh
padá z bielych striech,
v nás má svoj príbytok smiech,
nám sa žiada s ním stále kráčať,
veď smiech ten všetko smie.
Bielou bránou vstúpi rezkou piesňou,
nech nám znie, znie, znie,
aj ten mráz nech znie s ňou,
nech nám znie, znie, znie,
z tých dobrých strún,
z tých dobrých strún.
Bielou bránou vstúpi rezkou piesňou,
nech nám znie, znie, znie,
aj ten mráz nech znie s ňou,
nech nám znie, znie, znie,
z tých dobrých strún,
z tých dobrých strún.
Z tých dobrých strún.
|
