Každý muž má svoj lós,
za otcom kráča syn,
za slnkom Ikaros
vyletel do výšin.
Hĺbka priepastí
neskríži plán jeho ciest,
netúži po šťastí,
túži zniesť svetlo hviezd.
A keď mu oheň krídla podpáli,
horí jak hviezda oblohou
a ľudia skryjú údiv do bájí,
jak vtáci hniezda oblohou.
Zostanú svetu bájne obrázky,
tvár pozemského človeka
a dieťa kladie nové otázky
a čas ten ďalej, ďalej uteká
a čas ten ďalej uteká.
Každý muž má svoj lós,
každý čas má svoj spev,
v tej chvíli i malý Ikaros
milión tajomstiev.
K hviezdnej diaľave
vzletí zas nový Gagarin
a slnce krvavé
zapadá do jarí.
Ale tým cestu svetu prekliesni,
horí jak hviezda oblohou
a ľudia skryjú údiv do piesní,
jak vtáci hniezda oblohou.
Zostanú svetu bájne obrázky,
tvár pozemského človeka
a dieťa kladie nové otázky
a čas ten ďalej, ďalej uteká
a čas ten ďalej uteká.
A čas ten ďalej uteká.
|