Málo,
naozaj toho je málo,
málo, čo by za to stálo
a nespackal si to už.
Málo,
naozaj máš ku mne málo,
málo tepla, čo by hrialo
a more chýb, čiernych sťa tuš.
Nemáš, zdá sa mi, dosť vkusu,
voláš na mňa z trolejbusu,
privádzaš ma len do rozpakov.
Mlčíš hneď zas ako ryba,
zmysel pre humor ti chýba,
no vidíš, taký si a škoda slov.
Málo,
naozaj toho je málo,
o čom vravieť by sa dalo,
v čom nesklamal si ma už.
Hmm, málo,
dnes už chápem veru málo,
ako vlastne sa to stalo,
že zo všetkých tých, ty si môj muž.
Málo,
naozaj toho je málo,
o čom vravieť by sa dalo,
v čom nesklamal si ma už.
Jéé, málo,
dnes už chápem veru málo,
ako vlastne sa to stalo,
čo do smrti nezmením už,
to, že práve ty si môj muž.
|