Capo 4
C, G, D, G
Sima:
CNevrav mi, že nejestvuje Gvietor, čo zlé odvanie,
Dna ladenie myšlienok, že Gnenachádzaš správne struny,
že zbytočne hľadáš, čo je tvojho bytia poslanie
a že piesne z vysokých skál nie sú vôbec žiaden únik.
Ó, ó, ó ...
Zuzana:
Nevrav mi, že nedokážeš lietať vyššie,
že tie kopce zasnežené nelákajú dušu ti,
že musíš ísť takou cestou, ktorou už raz niekto išiel,
že sa vzchopiť nedá, ak si unavená na púti.
Ó, ó, ó ...
Sima:
So škoricou pomaranče ako mnohým chutí hudba,
stačí začať dávať šance, rozhodnúť sa tempo ubrať.
Zuzana:
Postáť v tichom rozjímaní, objať sa a zmieriť rany,
s čistou rozjasnenou tvárou žiariť jednoduchým čarom.
Spolu:
C Duše G divoké Dnikdy Gnezomierajú, C vlastnýG mier majú D,
Cduše Gdivoké Dako Gorly lietajú, Ckeď sa Gvznášajú D.
Duše divoké nikdy nezomierajú, vlastný mier majú,
duše divoké ako orly lietajú, keď sa vznášajú.
Ó, ó, ó ...
Duše divoké nikdy nezomierajú, vlastný mier majú,
duše divoké ako orly lietajú, keď sa vznášajú.
|