O hradoch som snila už,
keď som bola malá,
tak ako v básničke o princeznej,
o jej nevinných hrách.
V postieľke som spala
a vysnívala som si palác,
keď som ráno vstávala,
zámok ten zmizol mi v hmlách.
Dnes som už vážna, veď mám roky,
dnes si na sníčky len spomínam,
dnes sa ti páčia moje boky,
dnes už mám kráľa, teba mám.
Hmm, hmm.
V noci sa mi zdalo,
že som už zase malá,
znovu jak v básničke o princeznej,
o jej kráľovských hrách.
Potme som sa bála,
či nesnívam, že som ťa mala,
keď som ráno vstávala,
zlý sen sa rozplynul v hmlách.
Dnes som už vážna, veď mám roky,
dnes si na sníčky len spomínam,
dnes sa ti páčia moje boky,
dnes už mám kráľa, teba mám.
Dnes som už vážna, veď mám roky,
dnes si na sníčky len spomínam,
dnes sa ti páčia moje boky,
dnes už mám kráľa, teba mám.
Dnes som už vážna, veď mám roky,
dnes si na sníčky len spomínam,
dnes sa ti páčia moje boky,
dnes už mám kráľa, teba mám.
Dnes som už vážna, veď mám roky,
dnes si na sníčky len spomínam,
dnes sa ti páčia moje boky,
dnes už mám kráľa, teba mám.
|
Marcela Laiferová:
Marcela Laiferová:
Jana Kocianová:
