Blúdia rajskou záhradou,
hĺbam nad tou záhadou,
kto ju delí, kto ju delí
na sveta, sveta, svetadiely,
kvet je žltý, čierny,
červený a biely.
Hádam starý záhradník
niekde z nebies závratných,
pre všetky kvety neplytvá láskou,
tešia sa iba slávičím hláskom.
Leť, slávik, s lúčom prvým,
leť rýchlo dúškom plným,
vezmi kvapku rosy na stráni.
Leť, nájdi tú zem smädnú,
kde čierne, čierne ruže vädnú,
snáď ich kvapka rosy zachráni.
Pýtam sa ťa, otče náš,
kým sa na nás rozhneváš,
koľko máš vlastne nevlastných detí,
čo nesú pečať farebných pletí.
Svet je pestrých ruží lán,
siahni do ich siedmich rán
a žiadna z ruží nebude prvou,
krváca každá, krváca každá,
krváca každá červenou krvou,
krváca každá, krváca každá,
krváca každá červenou krvou.
Leť, slávik, s lúčom prvým,
leť rýchlo dúškom plným
a vezmi kvapku rosy na stráni.
Leť, nájdi tú zem smädnú,
kde čierne ruže vädnú,
kiež ich tvoja pieseň zachráni,
kiež, kiež, ich tvoja pieseň zachráni,
kiež ich tvoja pieseň zachráni,
kiež ich tvoja pieseň zachráni,
kiež ich tvoja pieseň zachráni...
|