Chceš snáď svár a hádku, škriepku,
ničíš lásku hebkú, krehkú,
všetky chvíle krásne boli,
pri tebe však táto z nich, tá bolí.
Pýtam lásku, dáš mi blenu,
zraníš lásku roztúženú,
čo ti chýba, vieš,
čo zasa máš.
Zdá sa mi, zdá sa mi v kúte som,
do mojich túžob, že udrel hrom,
zdá sa mi, zdá sa mi,
mračná sú nad nami,
v búrke, že cítiš sa rád.
Zdá sa mi zas, že vládne chlad,
zdá sa, že málo len máš ma rád,
zdá sa mi, zdá sa mi,
sám si tu, ja, chlapče, viem,
k nám, že patrí i tieň.
Prebudíš ma mrazom zo sna,
je to chvíľa neúprosná,
spiaca kráska, či sa vrátiš
a či vieš, čo šťastných dní tým stratíš.
Porozmýšľaj, len sa zatni,
škoda strácať sen náš jasný,
už sa stráca, chýbať bude nám.
Zdá sa mi, zdá sa mi v kúte som,
do mojich túžob, že udrel hrom,
zdá sa mi, zdá sa mi,
mračná sú nad nami,
v búrke, že cítiš sa rád.
Zdá sa mi zas, že vládne chlad,
zdá sa, že málo len máš ma rád,
zdá sa mi, zdá sa mi,
sám si tu, ja, chlapče, viem,
k nám, že patrí i tieň.
Chceš snáď svár a hádku, škriepku,
ničíš lásku hebkú, krehkú,
všetky chvíle krásne boli,
pri tebe však táto z nich, tá bolí.
Porozmýšľaj, len sa zatni,
škoda strácať sen náš jasný,
už sa stráca, chýbať bude nám.
Zdá sa mi, zdá sa mi v kúte som,
do mojich túžob, že udrel hrom,
zdá sa mi, zdá sa mi,
mračná sú nad nami,
v búrke, že cítiš sa rád.
Na na na na ...
|