Kvet v ruke mám
a v ňom si ty,
pod lupienkom
si ukrytý.
Viem, že si v ňom,
zovieram dlaň,
príď a keď chceš,
kvetom sa staň.
Píšem po stenách,
že som opustená,
dúfam, že tebe chýbam práve tak.
Ráno, keď svitá,
keď hviezdnaté sitá
rozdelia svetlo, čakám známy vlak.
Zvláštne sú domy,
keď úsvit sa zlomí,
na rukách slnko dvíham k výšinám.
Svoj úsmev nechám
vzlietnuť ku strechám,
už tvoje bozky v novej skrýši mám.
Keď hovoria,
skromnejšia buď,
aj dlhý čas
má svoju púť.
Už toho má
viac ako dosť,
si ako sen,
nestály hosť.
Píšem po stenách,
že som opustená,
dúfam, že tebe chýbam práve tak.
Ráno, keď svitá,
keď hviezdnaté sitá
rozdelia svetlo, čakám známy vlak.
Zvláštne sú domy,
keď úsvit sa zlomí,
na rukách slnko dvíham k výšinám.
Svoj úsmev nechám
vzlietnuť ku strechám,
už tvoje bozky v novej skrýši mám.
Keď v prístave
hojdá sa loď,
spať nemôžeš,
za vetrom choď.
Veď on ťa rád
zmení na kvet,
ku mne sa vráť,
vráť sa už späť.
Píšem po stenách,
že som opustená,
dúfam, že tebe chýbam práve tak.
Ráno, keď svitá,
keď hviezdnaté sitá
rozdelia svetlo, čakám známy vlak.
Zvláštne sú domy,
keď úsvit sa zlomí,
na rukách slnko dvíham k výšinám.
Svoj úsmev nechám
vzlietnuť ku strechám,
už tvoje bozky v novej skrýši mám.
|