Pomaly dnes kráčam,
s tebou nie som,
ohó, ohó.
V uliciach smer strácam,
neviem, kde som,
ohó, ohó.
Zrazu míňam výklad, ten naj,
za výkladom farieb je raj,
usmej sa a súcit raz maj,
nebuď pyšnou bábikou.
Skús raz vedieť ako plynú prázdne dni,
bez teba sú hrou zlou,
až sa vrátiš, vždycky sa mi rozvidní,
pieseň znie ozvenou,
pieseň znie ozvenou.
Znovu mestom kráčam,
nie som už sám,
ohó, ohó.
Správny smer za láskou
viac nestrácam,
ohó, ohó.
Opäť vidím výklad, ten náš,
slová nežné pre mňa zas máš,
úsmev, pocit tíško hľadáš,
už nie si pyšnou bábikou.
Potom nevieš ako plynú prázdne dni,
bez teba sú hrou zlou,
ak sa vrátiš, vždycky sa mi rozvidní,
pieseň znie ozvenou,
pieseň znie ozvenou.
Opäť vidím výklad, ten náš,
slová nežné pre mňa zas máš,
úsmev, pocit tíško hľadáš,
už nie si pyšnou bábikou.
Potom nevieš ako plynú prázdne dni,
bez teba sú hrou zlou,
ak sa vrátiš, vždycky sa mi rozvidní,
pieseň znie ozvenou,
pieseň znie ozvenou.
|
Karol Konárik:
Ac/dc:
