To je tá chvíľa,
teraz to viem,
to je tá chvíľa
a ja späť obzrieť sa smiem.
Ostatné chvíle
vzdialené míle,
sú tam, kde zostal čas,
tá chvíľa je len raz.
Veď v takej chvíli
na konci dní,
príde nová nádej,
že sa zajtra rozodní.
Koľko je nocí,
keď má človek pocit,
že život je len klam
a prejde ním iba sám.
Však tá vzácna chvíľa,
prenádherná,
konečne je
a všetko smie,
všetko má.
Prišiel si ty,
vzal nepokoj,
dal mi zaň vesmír,
čo je môj.
To je tá chvíľa,
tak ďakujem,
kľakám si pred ňou,
je všetko, čo dnes viem.
Je púť i prístav,
navždy v nás dvoch pristal
prúd v riekach našich žíl,
nech cítim ťa tisíc chvíľ.
To je tá chvíľa,
poznám jej tvár,
môže mi zobrať
alebo pridať vrások pár.
Verím len jej,
dýcham len ňou,
žijem tou chvíľou,
nádhernou chvíľou,
iba ňou.
To je tá chvíľa,
už vchádza k nám,
si moje peklo,
si moje nebo,
hriech i chrám.
Viac nechcem nič,
mám, čo raz mám,
žijem tou chvíľou,
nádhernou chvíľou,
tou večnou chvíľou,
kým ťa mám.
|