Marcela: Chvíľami,
tak zdá sa,
že mám sa ťa spýtať snáď.
Ivan: Myslím, že viem,
čo ťa trápi.
Marcela: Tiež, či toľko spíš,
hoc je deň
a či máš ma rád.
Ivan: Hmm, ty si ale zvedavá.
Marcela: Odplatím sa rovnako,
ak mi nepovieš.
Ivan: Áno?
Marcela: Ja tíško viem byť tiež
na každý pád.
Zvony už ôsmu bijú,
ak cítiš lásku, venuj mi ju,
pri ôsmom zvonení
so zrakom skloneným
spýtam sa, či pre mňa lásku máš.
Zvony už ôsmu bijú,
ak cítiš lásku, venuj mi ju,
pri ôsmom zvonení
so zrakom skloneným
spýtam sa, či pre mňa lásku máš.
Marcela: Blíži sa ôsma,
to záleží od hodín.
Ivan: Odkedy na tom záleží?
Marcela: Sám, či sa vzdáš,
či ťa výsluchu podrobím.
Ivan: Marčelina, radšej sa vzdám tebe.
Marcela: Ozvala sa zvonkohra,
zvon bije osemkrát.
Ivan: Áno?
Marcela: A ja sa spýtať mám,
či máš ma rád.
Zvony už ôsmu bijú,
ak cítiš lásku, venuj mi ju,
pri ôsmom zvonení
so zrakom skloneným
spýtam sa, či pre mňa lásku máš.
Zvony už ôsmu bijú,
ak cítiš lásku, venuj mi ju.
Spolu: Pri ôsmom zvonení
so zrakom skloneným
spýtam sa, či pre mňa lásku máš.
Zvony už ôsmu bijú,
ak cítiš lásku, venuj mi ju.
Spolu: Pri ôsmom zvonení
so zrakom skloneným
spýtam sa, či pre mňa lásku máš.
|
Ivan Krajíček:
Oldo Hlaváček:
Ivan Krajíček:
Helena Blehárová:
