Keď som ťa vtedy spoznal,
slnko prekrásne svietilo
a ty si šťastná bola,
moje srdce láskou žiarilo.
Sen sa skutočnosťou stal,
sen sa skutočnosťou stal.
Keď sme sa znovu zišli,
tvár tvoja bola zmenená,
ty si bola celkom iná,
vtedy v diaľke si sa stratila.
Vráť sa vysnená chvíľa,
vráť sa vysnená chvíľa.
Ale preto, že čas letí,
doplávalo slnko k sieti,
sen mi zmizol
a ty, drahá,
taktiež s ním.
Preto, lebo náš čas letí,
slnko nám viac nezasvieti,
sen je preč a láska,
tá šla s ním.
Sen sa však stále vracia,
núti ma znovu spomínať,
ako krásne s tebou bolo,
nechce sa mi, nechce zabúdať,
zabúdať, jéé, zabúdať,
zabúdať, jéé, zabúdať.
|
Jozef Barina:
Jozef Barina:
Jozef Barina:
