Na duši mám čierne záplaty,
kto môj smútok draho zaplatí,
keď sa ma to láska opýta,
budem asi šťastím opitá.
Na dlani mám mapu tajných ciest,
anonymné svetlá veľkomiest,
jedno z nich už bliká iba nám,
tak si opäť s láskou potykám.
Znovu na mňa svieti slnko,
horím ako pláž,
roztúžená teším sa,
čo mi dáš.
Dnes všetko všetkým odpustím,
prvý bude ten, kto má práve splín,
dnes všetko všetkým odpustím,
prvý bude ten, kto má práve splín.
Na očiach mám filtre ružové,
každý, kto ma pozná, už to vie,
vravia: Chodí s hlavou v oblakoch.
Ja však ľúbim stále rovnako.
Za dve hrste sľubov ešte mám,
jednu z ich ti hádam prenechám,
keď sa v nás dvoch tíško zvečerí,
zabudni na staré nevery.
Znovu na mňa svieti slnko,
horím ako pláž,
roztúžená teším sa,
čo mi dáš.
Dnes všetko všetkým odpustím,
prvý bude ten, kto má práve splín,
dnes všetko všetkým odpustím,
prvý bude ten, kto má práve splín.
Dnes všetko všetkým odpustím,
prvý bude ten, kto má práve splín,
dnes všetko všetkým odpustím,
prvý bude ten, kto má práve splín.
|
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
