Dívam sa, dívam do seba,
padá sivá voda,
dívam sa, dívam do seba
a možno je to škoda.
Vidím tam, totiž na spodku,
ružu, čo pyšne kľačí,
asi tam čaká na toho,
kto sa jej dávno páči.
Zrazu sa zjavil malý princ
a nezbadal jej tôňu,
keď sa k tej ruži priblížil,
zakopol, chudák, o ňu.
V tej chvíli
cítim ako všetko vo mne padá,
malý princ už moju ružu zbadá,
v tej chvíli.
Zhasla už krásna rozprávka,
mnoho snov v sebe mala,
dívam sa, dívam do seba,
kľačí tam sivá skala.
V tej chvíli
cítim ako všetko vo mne padá,
malý princ už moju ružu zbadá,
cítim ako všetko vo mne padá,
ó, jé, jé, v tej chvíli.
|
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
