Skáč,
vysoko skáč,
len si skáč,
koník drevený.
Aj oči máš
len z dvoch skiel,
cestu nepoznáš,
neťaháš koče.
Vždy sa dáš predbehnúť,
pretože nebeháš,
nikdy nebeháš.
Nik ťa nesedlá,
nepodá ti piť,
nemazná a nechce pohladiť
tvoju tvár, zamat ako tvár.
Tak skús
preskočiť čas smerom k hrám,
skáč a nes ma ako dávno,
veď sa to dá.
Tak skús
preskočiť čas smerom k hrám,
skáč a nes ma ako dávno,
veď sa to dá, veď sa to dá.
Viem, ešte to vieš
i keď sám si už postarší,
ty si tu stál,
čas však šiel.
Ty sa pamätáš na horšie časy,
pamätáš,
do lepších tiež asi dovidíš,
aj keď to vidíš.
Nechci zabudnúť na prvé kroky,
keď si sám, tak plachý a krotký,
patril k hrám,
k mojim prvým hrám.
Tak skús
preskočiť čas smerom k hrám,
skáč a nes ma ako dávno,
veď sa to dá.
Tak skús
preskočiť čas smerom k hrám,
skáč a nes ma ako dávno,
veď sa to dá.
Skáč,
vysoko skáč,
znova skáč,
koník drevený.
Nech sa mi zdá jedna z hier,
keď ma pohojdáš, uložím ťa späť,
ešte skáč, ešte skáč,
ešte leť po cestách.
Leťme po cestách,
nech ma poteší veselá jazda,
keď si sám, raz dovolíš azda
zabudnúť,
keď chcem zabudnúť.
Tak skús
preskočiť čas smerom k hrám,
skáč a nes ma ako dávno,
veď sa to dá.
Tak skús
preskočiť čas smerom k hrám,
skáč a nes ma ako dávno,
veď sa to dá.
Á, á, á ....
|
Nicky Chinn:
