Iba raz do roka
dotkne sa obloka
vianočná vločka,
vianočná vločka.
Iba raz priletí,
z toľkých sem priletí
a na skle počká
a na skle počká.
Iba raz naladí
ľudí i záhrady
na hudbe Vianoc,
na hudbe Vianoc.
Iba raz v sebe má
páperie domova
a pieseň na noc
a pieseň na noc.
Krásne ťa oklame,
preletí cez dlane
a všetko skazí
a všetko skazí.
Iba raz do roka
je taká hlboká,
až z toho mrazí,
až z toho mrazí.
Už letí, letí
zo snežnej krajiny,
je plná zázrakov,
smútkov a neviny.
Ach, ako padáčik
do srdca padá ti,
na to, čo viac sa späť
nevráti, nevráti.
Iba raz naladí
ľudí i záhrady
na hudbe Vianoc,
na hudbe Vianoc.
Iba raz v sebe má
páperie domova
a pieseň na noc
a pieseň na noc.
Už letí, letí
zo snežnej krajiny,
je plná zázrakov,
smútkov a neviny.
Ach, ako padáčik
do srdca padá ti,
na to, čo viac sa späť
nevráti, nevráti.
Tu dudu, tu dudu ...
|