Jozef:
Až nad ránom,
keď bola obloha modrá ako jazero,
predstúpil pred princeznú
akýsi neznámy spevák,
o ktorom nikto nevedel
odkiaľ sa vzal
a ako sa dostal
taký otrhaný na hrad.
Pavol:
Nesiem ti, princezná, biely kvet,
v tom kvete je malé zrkadlo,
prešiel som za ním celučký svet,
dnes chcem u teba nechať ho.
Nesiem ti, princezná, biely kvet,
v tom kvete je malé zrkadlo,
prešiel som za ním celučký svet,
dnes chcem u teba nechať ho.
Dám ti kvet, milá,
moje srdce je to,
vila ho víla,
červenšieho nieto.
Daj ho do vázy,
milo naň dozeraj,
zalej tri razy,
slzy doň ukladaj.
Daj ho na vankúš,
nech ti v noci svieti,
dýchnuť naň tiež skús,
nech pieseň povie ti,
nech pieseň povie ti.
Nesiem ti, princezná, biely kvet,
v tom kvete je malé zrkadlo,
prešiel som za ním celučký svet,
dnes chcem u teba nechať ho.
Nesiem ti, princezná, biely kvet,
v tom kvete je malé zrkadlo,
prešiel som za ním celučký svet,
dnes chcem u teba nechať ho.
|
Karol Čálik:
Jozef Bednárik:
