Jozef: Bol raz jeden hrad zo šľahačky, biely a sladký a bývala v ňom šľahačková princezná. Všetko na tom hrade bolo zo šľahačky: obrazy, postele, stoličky, klavír, lampy, vankúše, iba strechu mal z červenej papriky. Princezná sa prirodzene nekúpala vo vode, ale v šľahačke a hrávala sa iba so šľahačkovými hračkami, ktoré, keď sa jej znepáčili, často aj zjedla. Keďže vyrástla v šľahačke, bola to pyšná princezná. Pavol: Zvonček máš a zlaté vlásky, veď si ešte, veď si ešte maličká, prežívaš len čisté lásky, slnko nosíš, slnko nosíš na líčkach. Piesok máš a modrú lúku, v nebi zlatých, v nebi zlatých šarkanov, mesiac jemne melie múku, melie múku pre nezbedných chalanov. Rozprávka je krásna hra, víťazí v nej, víťazí v nej dobrý kráľ, rozprávke dnes poctu vzdaj, v rozprávke sa, v rozprávke sa skrýva raj. Keď raz k nebu vyrastieš, rozprávke sa, rozprávke sa nezasmej, rozprávaj tým deťom tiež, o kráľovi, o kráľovi, princeznej. Rozprávke dnes poctu vzdaj, v rozprávke sa, v rozprávke sa skrýva raj, nech nám svieti belasá, kto ju ľúbi, kto ju ľúbi nech jasá.