Moulin Rouge, k prasknutiu nabitá sála, vyčkáva ako dnes zosadia kráľa. Mazurka opustí maškarné plesy, kráľovi z Hopsasa metále zvesí kankán, kankán. Parochňa briliantom na čestnej lóži galantnú poklonu s rutinou zloží, sedadlá za tri sú, rozkričia slúžky, kramári, fiškáli, debatné krúžky, vážna i skazená parížska chasa, aristokracia s lorňonmi hrá sa, Katapultovaný kyprosťou stehna vyrazil zástup a sálou sa prehnal, úchytkom pokvákal fičúrske briadky, o jednej nôžke je aj kankán vratký, lóže a sedadlá k mykaniu zvádza nad hlavy zdvihnutá hodvábna priadza. Primabaleríny Pigalle krútia nôžkami pružnými akoby z prútia, baletky ulice vnútili bravo hercom aj solídnym meštiackym stavom a stáť, hoci je od Figara známa, majster Lautrec si rozkladá plátna. Primabaleríny Pigalle krútia nôžkami pružnými akoby z prútia, baletky ulice vnútili bravo hercom aj solídnym meštiackym stavom a stáť, hoci je od Figara známa, majster Lautrec si rozkladá plátna.