Aj keď ma chovala,
na ňu som volala,
mama.
Zo strachu, z úžasu,
v perinke z atlasu,
mama.
I neskôr za mala
vždy sa ma zastala,
mama.
Vravím vám,
vravím vám,
len čo pamätám.
Óu, óu, obráťme však list,
dnes, aj keď sa zvečerí,
môžem domov prísť.
A predsa,
hoci sa čas cení
i teraz chlapci v utrpení,
keby sa prihodila najhoršia z drám,
viem, kam utekať mám.
Čarovné oči má,
pozval ma do kina,
mama.
Hľadel mi na vlasy,
vravel mi: Krásna si,
ach, mama.
Zviezol ma taxíkom,
bozkal ma za kríkom,
mama.
Vravím vám,
vravím vám,
ja ho rada mám.
Och, och, čudný je to pán,
ak sa práve nemýlim,
aj on ma má rád.
Preto nám telefón tak zvoní,
on pri ňom slzy možno roní,
a že ma do tmy volá
smutný a sám,
viem, kam utekať mám.
Prší a dážď padá
a ja ho mám rada,
mama.
Prší a stmieva sa,
v daždi je sám zasa,
ach, mama.
Padá mu na vlasy,
vonku sa chvie asi,
mama.
Vravím vám,
vravím vám,
ja ho rada mám,
ja ho strašne rada mám.
Pusťte ma k bráne,
radi sa máme,
mamá.
|
