Bola si tou, čo hľadá miesta,
z ktorých vidieť až na pery hviezdam,
tušila si, že máš čosi s oblohou.
A že veci sú vopred dané
a nám len ostáva spojiť dlane
a že to, čo sa deje, nie je náhodou.
Stále hľadím do neba,
ale ty ma nepoznáš,
stále myslím na teba,
či máš, čo máš.
Ty si raz spomenieš, že sme tu boli
a že nás to stále trocha bolí,
ty si raz spomenieš, že som tu bol.
Volám na všetky svetové strany,
či je boh proti nám alebo s nami
a či na nás už náhodou nezabudol.
Človek, čo zmapuje celý priestor,
nájde akési takéto miesto,
má už čosi odžité s oblohou.
Ak sa ti svet takto z výšky páči
a si šťastná, tak mne to stačí,
chcem iba vedieť, či som už viac nemohol.
Stále hľadím do neba,
ale ty ma nepoznáš,
stále myslím na teba,
či máš, čo máš.
Ty si raz spomenieš, že sme tu boli
a že nás to stále trocha bolí,
ty si raz spomenieš, že som tu bol.
Volám na všetky svetové strany,
či je boh proti nám alebo s nami
a či na nás už náhodou nezabudol.
Ty si raz spomenieš, že sme tu boli
a že nás to stále trocha bolí,
ty si raz spomenieš, že som tu bol.
Volám na všetky svetové strany,
či je boh proti nám alebo s nami
a či na nás už náhodou nezabudol,
nezabudol.
|
Martin Harich:
Martin Harich:
Martin Harich:
Martin Harich:
Martin Harich:
