Už krúži pieseň námestím,
sneh tíško sníva, kým spíš,
dávno túto pieseň cítim znieť,
dávno závidím, že niekto vie byť sám,
veď práve takým dá sa závidieť.
Šťastným láskam závidím,
šťastným láskam závidím
a noc mi úzkou dlaňou skúma tvár.
Čakám v kúte bielych zím,
čakám v kúte bielych zím,
kým sneh vôkol padá v bielych závojoch.
V kúte zím ťa čakám,
noc mi skúma v tvári vlhkosť čiar.
Sám s bielou piesňou,
s touto bielou piesňou,
čakám známy tieň kráčať námestím.
Sám s vrúcnou láskou,
s touto útlou láskou,
áno, stále sám a stále sám,
čakám v kúte sám.
Taká láska schúlená
má svoj refrén,
má svoj presný rým,
z kútov bielych zím.
Taká pieseň schúlená
má svoj refrén,
má svoj presný tón,
ja znejem s ním.
Už krúži pieseň námestím,
sneh tíško sníva, kým spíš,
dávno túto pieseň cítim znieť,
dávno závidím, že niekto vie byť sám,
veď práve takým dá sa závidieť.
Šťastným láskam závidím,
šťastným láskam závidím
a noc mi úzkou dlaňou skúma tvár.
Čakám v kúte bielych zím,
čakám v kúte bielych zím,
kým sneh vôkol padá v bielych závojoch.
V kúte zím ťa čakám,
noc mi skúma v tvári vlhkosť čiar.
Sám s bielou piesňou,
s touto bielou piesňou,
čakám známy tieň kráčať námestím.
Sám s vrúcnou láskou,
s touto útlou láskou,
čakám známy dych
v kúte bielych zím.
Sám s vrúcnou láskou,
s touto útlou láskou,
čakám známy dych
v kúte bielych zím.
Sám s vrúcnou láskou,
s touto útlou láskou,
čakám známy dych.
|
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
