Smiech jak dážď
rozdáva,
padá, padá
smiech, slza sa v ňom skvie.
Záhadná
princezná,
bledá, mladá,
má oči slzavé.
Dážď smiechu má na tvári,
v smiechu tom bôľ však znie.
Dážď a smiech,
smiechu dážď,
sadá, sadá
a sú si podobné.
Vo vánkoch mám ten smiech,
dážď padá zo striech.
Záhadná
princezná
hľadá, hľadá,
čo hľadá, nepovie.
Smiechu dážď,
smiechu žiaľ
padá, padá,
až dlaň mi pokropí.
Bôľ a žiaľ,
s ním i zvlášť,
kto má, kto má,
ach, ten to pochopí.
Á, á, á ...
|
