Vo víne básní
kúpal môj úsmev,
šesť strún v rukách,
lesk hviezd v očiach.
Mal ten, čo mi z nôt
stvoril hriech, smiech,
šťastie, radosť, lásku
i vzácne túžby.
Spev znel, kadiaľ šiel,
bolo krásne ráno.
Túlavý hráč,
hraj, veď vieš, si náš,
túlavý hráč,
hraj, veď vieš, čo hráš.
Veď vieš,
že nikto nie je šťastný sám,
túlavý hráč,
hraj, veď vieš, si náš.
Túlavý hráč,
hraj, veď vieš, čo hráš,
túlavý hráč,
hraj, veď vieš, si náš.
Prach ciest skrýva tvoju tvár,
spievaj, poď a žiar,
máš v sebe svit, tak von s ním.
Váhavý hráč,
som šťastná, keď mi hráš,
váhavý hráč,
už neblúď, buď len náš.
Kam vkročíš,
chcem ísť s tebou
ako tvoj tieň.
Túlavý hráč,
som šťastná, keď mi hráš,
túlavý hráč,
už neblúď, buď len náš.
Túlavý hráč,
som šťastná, keď mi hráš.
Prach ciest skrýva tvoju tvár,
spievaj, poď a žiar,
máš v sebe svit, tak von s ním.
Záhadný hráč,
som šťastná, keď mi hráš,
záhadný hráč,
už neblúď, buď len náš.
Jé, túlavý hráč,
som šťastná, keď mi hráš,
túlavý hráč,
už neblúď, buď len náš.
Hej, je krásne ráno, je krásne ráno,
je krásne ráno, je krásne ráno...
|
