Jozef: Raz keď dorástla, usporiadali na zámku oslavu, na ktorú prišlo mnoho pytačov z celého sveta. Steny zámku boli vyzdobené šľahačkovými závesmi, horeli šľahačkové sviece, sluhovia v šľahačkových úboroch nosili na stôl samé šľahačkové torty a zámocká kapela začínala hrať. K princeznej pristúpil prvý pytač z krajiny rakov a rýb, princ Kukus Rupus. Pavol: Lipipi lumpipi rumpipi rup, ľúbim vás jak rybku, basta a šup, lipipi lumpipi rumpipi rup, ľúbim vás jak raka, basta a šup. Možno, že zdá sa vám, že ja račkám, to preto, že sa vždy rakmi napchám, z račieho kráľovstva prišiel som sem, do račieho zámku odviesť vás chcem. Lipipi lumpipi rumpipi rup, svoj račí majetok núkam na šup, lipipi lumpipi rumpipi rup ľúbim vás jak šťuku, basta a šup. Možno, že zdá sa vám, že ja račkám, to preto, že sa vždy rakmi napchám, z račieho kráľovstva prišiel som sem, do račieho zámku odviesť vás chcem. Možno, že zdá sa vám, že ja račkám, to preto, že sa vždy rakmi napchám, z račieho kráľovstva prišiel som sem, do račieho zámku odviesť vás chcem. Možno, že zdá sa vám, že ja račkám, to preto, že sa vždy rakmi napchám, z račieho kráľovstva prišiel som sem, do račieho zámku odviesť vás chcem. Jozef: Princezná sa uchichtla a povedala: Som navyknutá na šľahačku a nie na žaby a rakov, odvetila pyšne a zdvihla svoj noštek ešte vyššie. Ani to nestačila dopovedať a už k nej pristupoval druhý princ s papagájom na pleci. Uklonil sa, takže mu papagáj takmer odletel z pleca, a spustil.