Mám mapu, no nemám loď, sny o unášaní ma držia nad vodou. Mám loď, no kompas je zlomený, honiac sa za hviezdami v mori dymu. ​ Refrén: Ó, som stratená na mori a nemám kam ísť, vetry osudu začínajú viať. Vlny sa smejú, prílivy ma dráždia, tulák chytený v oceánskom vánku. ​Mám veslo, no rieka vyschla, nad hlavou mraky, no žiadna modrá obloha. Mám pieseň, no niet nikoho, kto by ju počul, ticho je hlasné, ozvena nablízku. ​ Refrén: Ó, som stratený na mori a nemám kam ísť, vetry osudu začínajú viať. Vlny sa smejú, prílivy ma dráždia, tulák chytený v oceánskom vánku. ​ Mesiac šepká nevypovedané tajomstvá, noc je príbehom v striebre a zlate. Naťahujem sa k horizontu, moja ruka naráža na prázdno. Cesta, ktorá ma vedie – neviem kam. ​ Refrén: Ó, som stratený na mori a nemám kam ísť, vetry osudu začínajú viať. Vlny sa smejú, prílivy ma dráždia, tulák chytený v oceánskom vánku.