13. december rok '80 o 3:24,
narodilo sa biele dieťa s modrými očami, gaštanovými vlasmi,
matka sa s hrdosťou po toľkom čase konečne usmeje od rozrušenia,
nepokojne plakala,
oštrovateľka sa pýta aký má na to dôvod,
otec po šiestich mesiacoch toho tehotenstva ich opustil,
nezanechal dôvody ani stopy, jedného rána odišiel a už sa nevrátil
a matka nezabudne na ten deň, keď ju ten nevďačný muž sklamal.
Dieťa má 8 mesiacov,
podobá sa na svojho otca a už hovorí mama,
už začínajú ťažkosti,
finančná podpora nestačí a už nik nechce pomôcť
ju len zaujíma fakt, že jej syn potrebuje jesť.
A dôchodok, chýbyjú jej dva mesiace, peniaze, ktoré vkladá, nestačia na nič
tá matka sa rozhodla, prostitúcia jej pomôže.
A ten chlapec si nikdy neuvedomil, čo urobila pre neho jeho matka...nič viac.
A míňajú sa roky a dieťa, pekné po mame,
si žije ako kráľ, nič mu neodoprela, na všetko súhlasila.
Ješitný a dôverčivý mládenec si myslí, že je najlepší.
Pre pot svojej matky má auto roka a oblečenie od Armaniho nič viac,
iba jedného praiteľ z detstva a veľa nepriateľov pre svoju osobnosť
"Keď vyrastieš, chcem, aby si bol advokátom alebo veľkým bojovníkom.
Nezabudni, že nemáš otca
a dievča, ktoré si vyberieš ťa musí milovať,
som tvoja matka, tvoj otec a tvoja priateľka",
boli slová tej mamy.
Ref.:
Toto je príbeh jednej nespoločenskej matky,
ktorá splodením svojho syna urobila chybu
nepočúvala rady, nasledovala svoje city,
aj keď predala svoje telo, bojovala pre svojho syna
láska matky je láska nekonečná,
je to ovocie v bruchu, je to dar boží,
niekedy robíme chyby,
a táto úbohá žena nemala inú možnosť.
16. december roku 2003.
Už nie je dieťa,
už má 23,
matka plače, jej syn sa zmenil, má zlé priateľstvá
a tiež berie drogy,
dávala mu rady a on svoju matku nikdy nepočúval.
Jedného dňa zaklopali na dvere
úradníci hľadajúci vraha s jeho opisom,
matka tomu neverila a plačúc povedala "môj syn nikoho nezabil",
a matka plačúc od bolesti kričala v plači "Bože, maj zľutovanie",
nezaujímali ju dôkazy,
jej syn bol v jej srdci nevinný.
Zatiaľčo jej syn trpel vo väzení, viac trpela jeho matka...a zomrela,
syn teraz vidí, aká dobrá bola jeho matka a on ju nikdy neocenil,
pripúšťa si celú vinu a spomínať si, aká bola, je trest boží.
ref.
|