Kvalita textu : bez hodnotenia Hodnotilo ľudí: 0ohodnoť aj ty
*** Autor textu: Rapresia *** Autor hudby: Rapresia
Obdobie mladosti a zivota bez problemov
mrzi ma ze ta doba je pre mna stratenou
casto sa obzeram spät so smutkom spominam
textom a fotkami si to vsetko pripominam
pritomnost taka nieje preco sa to meni
preco spoznavam skutocnost bolesti a trapeni
ako sa to dokazalo vsetko v smutne zmenit
preco som si to nevazil a nedokazal cenit
je to sposobene pestrou farebnostou tohto sveta
vsade su ini ludia zvyky zimy a leta
nemam uz energiu som unaveny
zivotom vycerpany na vsetko pripraveny
spomienky sa z mojej hlavy nikdy nevytratia
je mi smutno ked citim ze sa uz nevratia
drzim ich v naruci su sucastou zivota
spomienka na nenavratno sa hlavou prepleta
iba ta ktora ma pre mna najvyssiu cenu
pomoze mi prekonat casom vytvorenu zmenu
ked otvorim dennik v minulosti citam
vidim tie rozdiely sam seba sa pytam
preco sa to neda vratit preco musim byt iny
idealy a ciele sa uz netykaju rodiny
dakujem za vsetko minulost bola krasna
s presilou smutku spominam uz nieje taka jasna
Kracam znovu sam na druhy breh sa pozeram
na to co som pred tym mal teraz len matne spominam
mozno sa mi to len zda mozno takto sa to ma
tak ako cas mi uteka aj z mojej studne vysycha
ludi ktorych som poznal na druhom brehu nechal
iba spomienkou na nich formou fotky ukladal
tak ako farby svet tam ma svoj album si dobre chran
kazdy jeden obrazok do pamäti ukladam
kazda jedna fotka v nom pre mna velku cenu ma
ked v nom listujem a citam vsetko hra zas ako ma
spoznal som buducnost minulost je uz iba spomienkou
tak som si to vybral a odisiel sam so sebou
odchod to je to jedine na co teraz spominam
ci som spravil dobre a ci zle tak nad tym sa uz nezamyslam
dovod mojho cinu vsak stale vo mne bludi
opisat to nevies citim to stale vo vnutri
spravil som to raz spravil by si to zas
nikto mi v tom nezabrani ani moj vnutorny hlas
ostanu len spomienky na vsetky krasne slova casy
ja tu uz vsak nebudem strazte si svoje hlasy
ved bolo to tak davno nic ma uz nezastavi
ani parny pocet ruzi ci nepriatel pred branami
tak odchadzam sam svoj album tu nechavam
na vsetko co som predtym mal prave teraz zabudam
Svoju zbierku spomienok si kazdy v sebe nosi
su to miliony odpovedi na otazku kto si
zazitky, skusenosti viazuce sa k minulosti
sprevadzali nase kroky od detstva az k dospelosti
ako velka kniha ja sam seba sa pytam
preco tak casto a rad si v nej listujem a citam
preco si nepamätam den ked som uzrel tento svet
po prvych vianociach uz v mojej mysli ani stopy niet
no za dvadsattri liet do nej napisal som vela viet
obrovsku mozajku pozliepal z malych etikiet
a preto ked si v knihe spomienok obraciam stranky
roky plynu utekaju nikdy nevratia sa spiatky
velmi sa snazim zovriet si ich vo svojej hrsti
no su ako zrnka piesku tecu mi pomedzi prsty
a tak sklanam sa hladam a pojednom ich zbieram
jedine kym chut mam viem ze zatial neumieram
Kde su tie casy ked to nebolo tak zle
kde su tie krasy ktore uz su teraz hnile
ostava len spominat ved uz sa to nevrati
cas sa krati v dialke stracaju sa dobri kamarati
vsetko co som kedy mal to mi cas uz davno vzal
vtedy som to prehliadal potom za tym nariekal
dopredu som utekal nedaval na svoje myslienky
bolo to tak pekne teraz ostali len spomienky
preco to tak boli preco sa to neda vratit
preco vsetko co mas rad musis v buducnosti stratit
preco ked to chces navratit album fotiek povie nie
ze tak to uz nebude iba spominat sa smie
vnutri silne polemie je to jedine co mas
tazka odpoved je na to ci sa s tym vysporiadas
tak odkaz ze ked odidem tak chcem na hrobe kvety
a nech potom na mna v dobrom spominaju moje deti
