Ty si asi 130. anjel,
čo my dušou preletel,
bola prázdna niet kam sadnúť,
letel, letel, uletel.
Keby som mal niečo vypiť,
poviem sadni, vipi si,
vylož si nohy, zlož si krídla,
si unavený, si unavená.
Nemám tu kreslo ani postel,
nemám ťa kam usadiť,
nemám tu nič, no tak ma zastreľ,
to ma môže zachrániť.
Načo máš luk, tak z neho vypáľ,
traf my hrotom do srdca,
chcem ju stretnúť, chcem ju spoznať,
možno aj ľúbiť dokonca.
A keby som mal niečo vypiť,
poviem jej sadni, vypi si,
vylož si nohy, odlož krídla,
som unavený, si unavená.
Keby sa raz našiel aniel,
čo tu strieľa nezištne,
prázdne duše, bez poldeci,
zmenil by na naivné.
Rozmýšlajte nad whisky,
ked pijete nad risky. |
Marián Geišberg:
