Príde niekto a pohne tým?
Hýbte svojimi bokmi a rukami takto.
Príde niekto a pohne tým?
každý z vás, chyťte nejaké telo a hýbte sa.
Vo svojej mysli sa vraciam späť, späť
k svojim dávnym spomienkam,
keď som spievala pesničky celé dni,
dávno pred tým, než som vôbec vedela rozprávať,
s tenučkým hlasom, hlukom čo
rozbíja sklo.
S vystrašeným pohľadom, ľudia si zakrývali uši,
ja som ich len rozptýlila.
No mne to bolo jedno, lebo moje piesne boli mojou modlitbou.
Pomohli mi prežiť
všetky moje dni s nejakou melódiou či vetou.
Chránilo ma to od pocitu smútku.
Chorus
Hudba je môj život,
ako krv, čo prúdi v mojich žilách.
Nachádza si cestu k môjmu srdcu
a tam aj zostáva.
O pár rokov neskôr, už som tínedžérka
a snažím sa nájsť vlastnú cestu.
V mojom kostole ma požiadali, aby som odišla z cirkevného zboru
a len sa modlila.
V ten deň som spievala
a jeden muž - veľká ryba z nahrávacej spoločnosti,
s veľkým plánom a vybodkovanou čiarou na podpis
mi povedal, aby som spievala. |