Zdalo sa mi,že som na začiatku cesty
Že rozumiem kvitnúcej ruži
Pretože ruža je ruža
A keď mi bolo to tajomstvo nablízku
Niečo vo mne stíchlo, onemela som
„Nič nie je“ zaznelo priestorom
Tie slová mali farbu machu
A ja som si spomenula
Že svet povstal z ohňa
Už nie sú potrebné slová
Aj keď sme prečítali znaky
Aj keď sme rozlúštili písmo
Aj keď sme odhalili znamenia
Nezostáva nič iné,ako mlčať
„Rád, ktorý si naša myseľ predstavuje
je ako sieť ,alebo rebrík,
ktorý sa stavia preto,
aby bolo možné niečeho dosiahnuť.
Hneď však toho bolo dosiahnuté
je potrebné rebrík odhodiť
pretože sa ukáže, že síce poslúžil,
ale nemal zmysel.
Jediné pravdy, ktoré k niečomu sú, sú nástroje,
ktoré je potrebné po použití odhodiť.“
„Bývalá ruža je tu už len čo meno,
len mwná držíme vo svojej moci“ |
Ador Dorath:
Ador Dorath:
Ador Dorath:
