


|
|
Lucia Lužinská - Stíchnutie Lucia Lužinská - Stíchnutie | | Nad mestom
spúšťa sa súmrak
visím si len tak
na vláknach lávy
V zádverí
váham a čakám
trúfalo plachá
v brieždení slávnych
Vysoký múr
zo smútkov bývalých
navôkol vír
s prirýchlych dní
V nich krúžim,
blúdim ,bežím, padám
vstávam, kráčam
čelím zradám
Splývam s tmou
túžbe sa máli
zhíčkaná svetlom
niečo viac pýta
Skúšam nájsť
stratené tóny
aj keď sú nemé
ich farba je sýta
V hĺbkach brán
rozpúšťam smútok z rán
niečo sa mení
a poprvý krát
Do teplých krajín
dlaní padám
s tichých hlbín
čelím zradám
R:
Poroztváram uzlíky skál a zím
a rozviažem dážď a nájdem
ten súzvuk sám príde
Poroztváram uzlíky skál a zím
a rozviažem dážď a nájdem
ten súzvuk sám príde
Do teplých krajín
dlaní padám
z tichých hlbín
čelím zradám
. . .
Poroztváram uzlíky skál a zím
a rozviažem dážď a nájdem
ten súzvuk sám príde
Poroztváram uzlíky skál a zím
a rozviažem dážď a nájdem
ten súzvuk sám príde
Do teplých krajín
dlaní padám
z tichých hlbín
čelím zradám |
| |