Apokalyptický žalm
A z dymu vyšla kobylka na zem
A bola jej daná moc škorpiónov
A z dymu vyšla kobylka na zem
Aby škodila ľuďom bez pečate Boha
A z dymu vyšla kobylka na zem
Podobná koňom pripraveným na boj
A z dymu vyšla kobylka na zem
Aby škodila ľuďom bez pečate Boha
Kôň snehobiely – snehobiely
S jazdcom čo zlostne luk napína
Aby jedovatý šíp vystrelil
Aby zabíjal a zvíťazil
Kôň farby ohňa – živý oheň
A jazdec, čo mu rozkaz dali,
Aby navzájom nepriateľské sily spojil
Aby sa ľudia zabíjali
Poldruhej versty od Kyjeva
na pokraji zlého aj dobrého
V sile ľudského slova
Je Armagedon...
Od prvého dňa zrodenia sveta
Na pokraji zlého aj dobrého
V deň, kedy Kain zabil Brata
Je Armagedon...
A z dymu vyšla kobylka na zem
...
Tri kilometre od Přemysla
Na pokraji zlého aj dobrého
Kde švihnú bičom skôr než si rozmyslia
Je Armagedon...
V deň, keď prestane zhasínať slnko
Na pokraji zlého aj dobrého
V deň, ktorý bude koncom sveta
Je Armagedon...
Kôň čierny, najčernejší z čiernych
A jazdec, čo by chcel, aby sa báli
Utratiť pár halierov márnych,
Kým budú umierať od hladu
Kôň mŕtvolne bledý, bledý mŕtvolne
S jazdcom, čo smrťou je nazývaný
A človek čo svoje dni prežil hlúpo
Bol vzatý do priepasti černe
V pästi, čo ľudskú pýchu zlomí
Na pokraji zlého aj dobrého
V zmrzačení ľudskej duše
Je Armagedon...
Kde doteraz krvácajú rany
Na hraniciach zlého aj dobrého
V puknutom srdci Manhattanu
Je Armagedon...
Apoštolský žalm
V Boha, čo je Otcom všemohúcim
V Boha čo je sveta Stvoriteľom
Verím, verím
V Ježiša, Syna Jediného
Čo sa z Ducha Svätého počal
Verím, verím
Že zrodil sa z Márie Panny
A za Piláta bol umučený
Že umrel na kríži zavesený
Svojimi blížnymi umučený
Verím, verím, verím
Z bezsenných nocí skladám modlitbu
Za dar najväčší – dar veľkej viery
Za to, čo sa nedá zvážiť a zmerať
Z Božej lásky, nie z Božieho trestu
Prosím o veľký dar
Prosím o dar veľkej viery
Že umrel a do pekiel zostúpil
A že na tretí deň vstal z mŕtvych
Verím, verím
Že sedí po pravici Otca
S Otcom i Duchom Svätým panuje
A opäť v sláve príde z neba
Aby súdil živých i mŕtvych
Verím, verím, verím
Z nocí a svitaní skladám modlitby
Za najväčší dar – dar veľkej viery
Za to, čo sa nedá zvážiť či zmerať
Z túžby Boha – nie z Božieho trestu
V životodarnú moc Ducha Svätého
V presvätú cirkev všeobecnú
Verím, verím
V to, že raz ešte Boh vypočuje
Hriešnika, hoci by najväčší bol
Verím, verím
Že telá vstanú z mŕtvych
Po poslednom Božom súde
Že bude odpustenie hriechov
A že nadíde život večný
Verím, verím, verím
Z nocí za oknom skladám modlitbu
Za najväčší dar – dar veľkej viery
Za to čo sa nedá zvážiť či zmerať
Z potreby Boha, nie z Božieho trestu
Prosím o veľký dar
Prosím o veľký dar - veľkej viery....
Žalm Adama a Evy
Jablko dával Satan,
hovoriac: jedz, človeče,
odmietajúc Boží zákon,
a do konca sveta
a na veky vekov
Pán Boh vyhnal ľudí z Raja.
Prisľúbil Eve Pán,
že bude matkou matiek
Prisľúbil Eve Pán,
že Mesiáš zatrasie svetom
prisľúbil Eve Pán,
že prehrá vojnu Satan
Prisľúbil Eve Pán,
Že sa vráti na konci sveta
Muž v pote orie zem
Po tom, čo ich z Raja vyhodili
Tú zem, z ktorej ho Boh stvoril,
a na ktorú sa po smrti zmení.
Prisľúbil Eve... prisľúbil Pán
Chceli sa rovnať Bohu
Rovno potrestaný pravdou,
Čo zabolieť mala
Teraz iba môžu
skrývať pod šatami
Svoje po sebe túžiace telá
Žena v námahe tehotenstva
S plamienkom života v tele chodí
Lebo Pán jej prikázal vo svojej múdrosti
V bolestiach vždy deti rodiť
Na hranici Raja stoja anjeli
Pod plášťom planúce meče
Majú strážiť hranicu
Aby žiaden človek
viac nevzal jablko stromu života
Žena bude túžiť po mužovi
On preto – nad ňou má panovať
Muž v záprahu dní námahy
Do konca svojich dní má pracovať
Žalm Abraháma
Ako si mohla pochybovať Sára
Že syna porodiť môžeš
Čo znamená tvoja starosť
Veď Pán môže všetko
Pod dubami, pod dubami Mamreho
V páľave toho leta
Spotení po prejdenej ceste
Abrahám Pánovi sveta
Od prachu umýval nohy
Boh s dvomi anjelmi
V najhorúcejšej časti dňa
Zjavil sa pod dubami
Aby sľub zložil
Boh chlebom sa posilnil
Anjel ochutnal mlieko
A potom celé veky
Človek na Boha čakal
Žalm Mojžišov
Mojžiš, čo slúžil
Stojac pred Pánom tvárou v tvár
Buď pochválený, Bože náš
Pretože sväto v Boha veril
Videl očami svojimi krajinu
Ktorú pred rokmi Boh prisľúbil
A ty, ty čo si slúžil, stojac pred
Pánom tvárou v tvár, buď pochválený,
Bože náš
Vyviedol z egyptskej ich poroby
Vediac, kde zem je zasľúbená
Klaňať sa zlatým bôžikom nedovolil
Z celého srdca chváľme Pána
Prikázal vlnám sa rozdeliť
A suchou nohou prešli more
A potom mannu z neba delil
Chválime zo srdca Teba – Bože
Hoci im Božie znamenia konal
Hrešili tak, že prišiel trest
40 rokov na púšti
Z celého srdca chváľme pána
Keď sa ľud právu bránil
Na Boží pokyn do kusa kameňa
Vyryl pre ľud prikázania
Z celého srdca chváľme Pána
A videl z hory, z vôle Božej
Jericho a zelené palmy
Z celého srdca Boha chváľme
Avšak tej krajiny, spolu s ostatnými,
sa jeho noha nikdy nedotkla,
lebo jemu nebolo dané
vojsť do tej krajiny,
z celého srdca chváľme Boha
Žalm s Krakovom
Jana, Mária, Jakubova matka
aj Mária Magdaléna
Povedal vám vyslanec Boží
povedal vám anjel Pána,
Že Ježiš ako sľúbil - ožil
Že predsa vravel, čo sa stane
Vraj poriadne zatriasla sa zem,
keď z neba dole schádzal anjel
Strážca pri hrobe priam onemel
nevediac, čo sa s ním tiež stane
Chcela by som sa spýtať anjela
na vec, čo zdá sa očividnou
Čo cítil, keď na tie ženy volal:
„Hľadáte Ho – ale on vstal z mŕtvych!“
Chcela by som ťa, anjel, stretnúť
a na tisíc vecí spýtať
Hoci aj – či je pravdivá klebeta,
že Satan má miesto palcov kopytá
Či vám niekto bráni byť s ľuďmi
Či niekto z vás má rád tanec
Či je vašou prácou zvestovanie
či byť poslom vážnych správ
Kde ste sa anjeli skryli,
že vás naháňam dookola po meste
Vraj lietate po Krakove,
ale taxikár na Forde nestíha
Ukázala by som vám cestu kam chcete
a všade odviezla s poctami
Keby ste sa zdvorilo spýtali Pána Boha
Spýtali, čo so mnou, čo tiež so mnou bude
Žalm zahľadenia
Zahľadel sa, zahľadel sa anjel
do plameňa červene vašich perí
Zahľadel sa, zahľadel sa anjel
do žiary červene vašich úst
Zoslal anjel z neba, zoslal sneh
keby mohol, tak by tu hneď zbehol
Zoslal z neba anjel, zoslal mráz
keby mohol, tak lásku by nám zniesol
Zoslal z neba anjel, zoslal sny
v snoch padajú anjelské horké slzy
Žalm anjela strážcu
V kvetoch, ktorými na jar belejú stromy
A v nadchnutí zo sveta tkvie...
Anjelu zloby – nedožeň ma
Do pästí čo sú až do kostí odraté
V Poznani čo je nad riekou Warta
A nad Pilicou v Bialobregoch
V tráve voňajúcou harmančekom
V jej sivo-chmúrnych očiach
Anjelu strážca, podlosť moju
Už nepokúšaj s tým, čo je zakázané
V Przemyślu čo je nad riekou San
Nad riekou Odrou vo Wroclavi
Až s jednou nedeľnou zorničkou
Sa udivený anjel strážca dozvie
Že život je chorobou smrteľnou
Tak rovnako smrteľnou ako človek
V kufajke ľadovomrazivých slov
V bezmocnosti vyplakanej slzy
Anjelu strážca – nenávisť moju
Nedovoľ mi ospravedlniť vierou
V Lomži, čo je nad riekou Narev
A v Novom Sade nad Dunajcom
Kým sa neónik hviezdy blysne
Kým sa oči potešia dňom
Anjelu pomsty – neveď ma cestou
Čo vedie do tmy
V Ostrovci nad riekou Kamenná
Vo Varšave čo je nad riekou Visla
V hurhaji dňa aj v nočnou tichu
i zahľadený na radosť tvoju
Anjelu hnevu – nestoj za mnou
Vo vychudnutých tvárach hladných detí
V Drezdenku, čo je nad Notecou
Nad riekou Prosno za Kaliszom
Žalm mojich sĺz
Zaplačem horko nad mojim strachom
Zaplačem nad mojím nedostatkom viery
Zaplačem keď pod mojou strechou
Vyhlási Smrť vety trestu
Zaplačem, že tak ťažko so životom
Že so mnou ťažko v prvom rade
Zaplačem za tým úsvitom na úsvite,
Ktorý už nikdy nebude
Nádeje lúč na prežitie
Ježiš, Ježiš, vtelené Slovo, Vykupiteľ
Ježiš, Ježiš, vracia Boh nový život
Je človekom i Synom Božím
A hoci umrel - predsa ožil
Zaplačem nad svojou drzou papuľou
Nad zradou a nad prašivým rokom
Zaplačem, že sa všetko skončí,
Zaplačem nad plačúcim svetom
Hoci ničoho neubudne, keď zabudnutie
Nás pochová
Zaplačem, že už ma nebude,
Zaplačem, že už nebude teba
Zaplačem nakoniec nad starosťou,
Nad bolesťou a chorobami
Zaplačem, milá, nad láskou, čo spolu s nami umrieť musí
Zaplačem ešte nad milovaním
A tými, ktorí ostanú
Keď neprídem na raňajky
A nikdy už nebude ráno
Žalm s černicovými kríkmi
Septembre s černicovými kríkmi
Septembre ako nemý plač žaltára
Septembre sa černicovými kríkmi
Podopretý konár zrelej slivky
September a Bonaparte v Moskve
šarvanci, čo sa so šabľami bavia
September a dve delenia Poľska
Kytica pivónii pre dievčinu
September s Hitlerom a Stalinom
Svetový šik Zakopaného
septembrový pohreb Witkaceho
Smrtiaci úpal na uliciach
September a cyklon B v Osvienčime
Včely, čo v sade sladko bzučia
Atentát na olympiáde v Nemecku
Horizont z vresových kvetov
September a cela Wyszyńského
Stolík, čaj a noviny
Septembrový puč Pinocheta
Lesy, čo dajú koše hríbov
September Dagestan a Basajev
Obťažené trpkým jablkom sady
September so začiatkom Intifády
Babka čo prevzala dôchodok
September a mŕtvoly vo WTC
Chrumkavé pečivo na raňajky
September a smrť s kosou v Beslane
Žalm mojej nádeje
Odkedy myslím, vlečie sa so mnou
Tak ako zatykač moja nádej
Že smrť nič vo mne neukončí
Nad kôrkou chleba
I nad glgom vody
Vo vrchole túžby
Moja nádej
Že smrť je začiatkom nového života
Mesiáš, Bohom pomazaný
Človek, poslaný spasiť svet
Kristus
Nad gaštany a umieranie
Keď je nevyhnutnosťou moja nádej
Že smrť je krokom
Do sveta a večnosti
Žalm proti zúfalstvu
Nech vymenia zúfalstvo za jas nádeje
Nech orgovánom sa tešia namiesto toho, aby smútili nad smrťou
Prečo by nemali vstať z mŕtvych
Keď jeden sa zo smrti vrátil
Nech poteší radostný smiech detí
Stôl nech sa prehýba mnohosťou božích darov
Načo jedom strachu otráviť jar
Keď jeden - hoci umrel – ožil
Bol som pri mojom otcovi
naozaj, naozaj Otče náš
Tam je dom Otca všemohúceho
a tam je vlastne môj dom – aj váš
Bol som pri svojom otcovi
Nech teší oči slnečný lúč
A pieseň života, čo zaznieva v duši
Načo sa trýzniť blízkosťou konca
keď jeden putá smrti zlomil
Žalm s kyticou konvaliniek
Čo je to láska?
Je to úsmev z môjho zrkadla?
Čo je to láska?
Sú to ústa, či dlane tvoje?
Hviezdou, čo svieti ako supernova,
žiarou, keď v ústach zaplanú slová,
tým je, tým je môj milý láska
keď sa svet v základoch trasie,
tvojej túžby veľkým túžením
tým je, tým je, môj milý, láska
Nadránom včera volal z Krakova
Nepýtal sa na slzy, nepýtal sa na nič
Kytica konvaliniek s bozkami
Len sa nepýtať, čo je medzi nami
Kŕčom bolesti a zachvením pier
Otvorením viečok, keď sú zavreté
Tým je, tým je moja milá, láska
Nedostatkom dychu na horskom štíte
A najšťastnejším zo všetkých životov
Znenazdania kabáty niečo spojilo
Úsvit hovorí súmraku,
súmrak hovorí láska
Žalm s tancovaním
Zatančí Hanka
kým sadne hmla, kým je žiara a jas za ránka
Zatančí Hanka
a v doline chlapec dievčaťu vrkoč odťal
Zatancuje zodratá topánka
so zaplátanou sukňou
Zatancuje Boží ľud,
chváliac krásu sveta
Zatancuje Hanka
Z Polonín šál, kabát z poľa a maky z venčeka
A v doline chlapec dievčaťu venček sňal
Zatancuje Hanka
Kým žiara z úst, kým spáli sa dlaň milého
Zatancuje Hanka
A v doline chlapec dievčine srdce vzal
Žalm milovania
Za oheň, čo plápolá v peci,
aj za svrčkov nadránom
Za hviezdy, keď v kalužiach svietia,
Miluj ma, miluj ma, milovaný
Za srdce, čo nedbá na klebety
aj za tance do rána
Za svet, ktorý s tebou uvidím,
Miluj ma, miluj ma, milovaná
V novinách sa pýtajú,
ako sa dá tak milovať
o deviatej ráno?
Za leto a egrešový kompót,
aj za sneh v Zakopanom
aj za to, že stále vedľa som,
Miluj ma, miluj ma, milovaný
Všemohúci Pane, ako sa dá tak
milovať, deliť sa milovaním
Za kvietok vystrihnutý z krepového papiera
aj za tortu s marcipánom,
za lyže aj za svätý obrázok
Miluj ma, miluj ma, milovaná
Tak milovaná
Najväčším objavom je to,
že sa dá tak milovať
po celučký život
Žalm pre teba
Hoci nemáš oči modrejšie
než tamtá mala,
tamtá, čo kedysi zo žartu nebo
na kusy roztrhala
Hoci nemáš oči čierne
jak búrka na konci leta,
ty si každým letom
a každou búrkou môjho sveta
Pýtam sa hviezdy, čo cestu ukázať
blúdiacim mala,
prečo zo všetkých túžob na svete
Si si mňa vybrala
Hviezda, čo sa stále
v rieke prezerá,
to tiež nevie,
prečo zo všetkých túžob na svete
vybral som si teba
Polož ma na svoje rameno,
polož ako pečať na srdce
Pocíť chuť môjho túženia,
Jak pečať prosím polož ma
Hoci tvoje vlasy nie sú
ako lány zlatej pšenice,
dievčiny, ktorá srdcom otriasla
ako víchrica
hoci nemáš vlasy
také čierne ako krídlo havrana,
Nie havranočiernu, nie zlatovlasú,
ale teba hľadám
Hoci nemáš dlaň, ktorá líce ako oheň páli
Dlaň chlapca, po ktorom zostal v komode šálik
Hoci nemáš dlaň ako tá,
čo do srdca klávesom ťuká,
predsa tvoju dlaň moja dlaň
od počiatku hľadá
|
.jpg)
Rubik Piotr:
Rubik Piotr:
