Dospieva, dostáva príučky, má dojem že patrí niekomu, kto je jej úplne cudzí.
Dúfa, že raz bude mať pochopenie pre jej vyplakané slzy.
Vie, že sa poddala, cíti sa využitá, lebo sa poddala príliš rýchlo.
Stále čaká v nádeji, že príde chvíľa, kedy bude môcť byť sama sebou.
Vidím, že sa zobudila, vidím, že toho má už po krk,
vidím, že nadišiel čas, aby si otvorila oči.
Vidím, že sa zobudila, vidím, že toho má už po krk,
vidím, že nadišiel čas, aby si otvorila oči.
Stala sa bezcitnou, cíti sa ako blázon, lebo dala najavo svoju zraniteľnosť.
Verí, plače, dusí v sebe všetko, vďaka čomu by mohla byť sama sebou.
Vidím, že sa zobudila, vidím, že toho má už po krk,
vidím, že nadišiel čas, aby si otvorila oči.
Vidím, že sa zobudila, vidím, že toho má už po krk,
vidím, že nadišiel čas, aby si otvorila oči.
Kričí: dotkni sa ma, dotkni sa ma, dotkni sa ma, chcem ucítiť tvoj dotyk!
Dotkni sa ma, dotkni sa ma, dotkni sa ma, chcem ucítiť tvoj dotyk!
Vidím, že sa zobudila, vidím, že toho má už po krk,
vidím, že nadišiel čas, aby si otvorila oči.
Vidím, že sa zobudila, vidím, že toho má už po krk,
vidím, že nadišiel čas, aby si otvorila oči.
Vidím, že si musí otvoriť oči...
Dotkni sa ma...
|