Hovoríš o živote, hovoríš o smrti
a všetko, čo je medzi tým, akoby ani neexistovalo,
...tie slová nemajú váhu.
Hovoríš o mne, hovoríš o sebe
a nech urobím čokoľvek,
nič pre teba nie je dosť dobré.
Nemusím ti nič vysvetľovať, ani nepotrebujem,
aby si si uvedomila, že všetky tie veci,
ktoré ostali medzi nami nepovedané,
len zbytočne zaberajú miesto v našich hlavách.
Hoď vinu na mňa, buď víťazom,
ukáž na mňa prstom, vyčítaj mi to.
Už ani neviem čo si mám o tom myslieť,
no na tom už teraz nezáleží...
...lebo kašlem na to, či s tebou ešte niekedy prehovorím,
toto nie je len chvíľka mojej citovej slabosti
a nepotrebujem ti to tiež nejako zdôvodňovať.
Kašlem na to, čo hovoríš, aj na to ako sa to všetko skončí,
toto je moje vysvetlenie a je to tak ťažko, tak ťažko pochopiteľné.
Pripadalo mi to, akoby namiesto tých prvých dvoch týždňov
ich prešlo desať.
Ani som nedýchal a čakal som, kedy sa to stane,
...no malo to vôbec význam?
Ak by bola čo i len polovica z toho čo si povedala pravdou
a polovica z toho čo som nespravil iná,
bolo by to všetko teraz o inom?
Ak by sme zabudli na to všetko, čo sa stalo,
mohli by sme to ešte niekde dotiahnuť?
No dotiahli by sme to len ku krachu, teraz to chápem.
...lebo kašlem na to, či s tebou ešte niekedy prehovorím,
toto nie je len chvíľka mojej citovej slabosti
a nepotrebujem ti to tiež nejako zdôvodňovať.
Kašlem na to, čo hovoríš, aj na to ako sa to všetko skončí,
toto je moje vysvetlenie a je to tak ťažko, tak ťažko pochopiteľné.
Nie je to skutočne taká veľká strata...
Nemusí ti to dávať vôbec žiaden zmysel,
toto je len moje vysvetlenie... |
Mika:
Mika:
