Jedného rána mi do sna vtrhol
na svitaní votrelec.
Hej, partizáni, berte ma do hôr,
aj keď po nich chodí smrť.
(Zbohom daj, zbohom daj, moja milá, zbohom daj..)
Keď zomriem ako partizán,
musíte ma pochovať
vysoko v horách,
v tieni krásneho kvetu.
(Zbohom daj, zbohom daj, moja milá, zbohom daj..)
A všetci ľudia, čo pôjdu okolo,
si povedia: "Ach, aký krásny kvet.
Tento kvet patrí partizánovi,
ktorý zomrel v boji za slobodu."
(Zbohom daj, zbohom daj, moja milá, zbohom daj..) |
