Jedného rána mi do sna vtrhol
na svitaní votrelec.
Hej, partizáni, berte ma do hôr,
aj keď po nich chodí smrť.
(Zbohom daj, zbohom daj, moja milá, zbohom daj..)
Keď zomriem ako partizán,
tak ma pochováte
vysoko v horách,
v tieni krásneho kvetu.
(Zbohom daj, zbohom daj, moja milá, zbohom daj..)
A všetci ľudia, čo pôjdu okolo,
si povedia: "Ach, aký krásny kvet.
Tento kvet patrí partizánovi,
ktorý zomrel v boji za slobodu."
(Zbohom daj, zbohom daj, moja milá, zbohom daj..)
_______________________________________________
Napísal neznámy taliansky partizán na začiatku
Druhej svetovej vojny. Spieva sa na melódiu
jednej starej folkovej piesne. |
