1.ATen ktorého sme A2uzreli,bol PD2án,
ten,E4ktorý sa nás Edotkol,cítAil ho kažA2dý z nás.
Ten,kAtorého sme A2počuli,bol PD2án,
ten,E4s ktorým sme sa sEtretli v hAĺbke shvojích sc#ŕdc.
PD2ráve o ňom svedčíme aj vc#ám,
jeho sf#lávny majestáD2t nad shvetom žiari nE4ám.
2. Koľkí si zakrývajú tvár,
koľkí žijú v tmách, blúdia v prázdnotách.
Nech môžu opustiť beznádej dní,
tak poďme bratia, sestry, nech sme všetci priateľmi.
Spolu môžeme stáť proti búrkam,
a do sŕdc plných tmy povoláme svetlo dní.
R:SAvieť svetlo tA2mám,soľ zf#eme daj nám,
mračhná sa rozplynú,kGeď príde láskE4a k Enám.
SAvieť A2svetlo tmám, f#Pán je ním sám,
zh nás Božou žiarou Jeho Dsvetlo
svieE4ti každý deň Aaj vA2ám.
3. Koľkí sa cítia prázdni, hľadajú,
no pravý zmysel ciest stále strácajú.
Stačí iba chvíľku s nimi ísť,
ponúknuť zopár slov na príbeh o zranení.
Možno by v tých slovách plných lásky
o chleba lámaní boli hneď zachránení.
4. Soľ bez chuti je prázdna, bezmocná
a lampa zhasnutá je moci zbavená.
Nech naše srdcia požehnané sú,
nech nám v modlitbách dá Boh silu víťaznú.
Nech v pravde stojí dielo našich rúk,
nech vládne láska nám, nech obnoví svet náš Pán.
|