Už si niekedy nasýtil milenca len svojimi rukami
zavrel svoje oči a dôveroval im
úplne dôveroval
Vyhodil si už niekedy plnú hrsť ligotiek do vzduchu
pozrel si sa už niekedy strachu do očí a povedal: Je mi to vlastne jedno
Je to len polcesta od bodu bez návratu
vrchol ľadoca, slnko pred spálením,
hrom pred bleskom, nádych pred frázou
Už si sa takto niekedy cítil?
Už si sa niekedy nenávidel za zízanie na telefón
celý svoj život čakať na telefonát aby si si dokázal že nie si osamelý
Už sa ťa niekto tak nežne dotkol že si musel plakať
Už si niekedy pozval cudzinca aby vstúpil
Je to len polcesta od bodu zabudnutia
presýpacie hodiny na stole, chôdza pred behom
nádych pred bozkom a strach pred ohňom
Už si sa tak niekedy cítil
La la la la la la la la
Tu teraz sedís v záhrade
držíš moju kávu a nazývaš ma miláčik
nazval si ma miláčik
Oh oh no no no
Želal si si už niekedy noc bez konca
uchytil si lasom mesiac a hviezdy
a pevne si to lano ťahal
Už si niekedy zadržal dych
a opýtal sa sám seba: Bude ešte vôbec niekedy lepšie ako dves v noci,
dnes v noci