Dospelí - Zoro Laurinc
(Georges Moustaki / Zoro Laurinc)
Vtedy vraveli sme dospelí sa majú,
všetko vedia, všetko môžu, všetko majú,
potom stratili sme z vreciek modré sklíčka
prvý fúz a sako spravili z nás strýčka,
sme na druhej strane rieky,
veľa míľ a veľa liet,
kto sa obzrie neskamenie,
ale kde je cesta späť,
nikto nehľadá ten brod
nie sme deti tak čo viac,
večer pozeráme film
a nie z okna na Mesiac,
sme dospelí, dospelí.
Vtedy vraveli sme dospelí sa majú,
všetko vedia, všetko môžu, všetko majú,
zdá sa viacmenej nám všetko vyšlo presne
preto načo smutné tony, smutné piesne,
dvere od trinástych komnát
nechytáme prečo aj,
aj v tých ostatných sa vieme
cítiť príma cítiť naj
nič nám nie je nemožné,
máme auto, úspech, byt,
každý predsa hovorí
treba užiť, treba žiť,
sme dospelí, dospelí.
Vieme cudzie reči, svetre máme krásne
z knižiek viac bestsellery, menej básne
vieme jedným uchom z rádia vnímať vraždy,
druhým rozhovor o práčke čo má každý,
vieme zohnať telefón
aj kľúče z požičaných chát
vieme viazať kravatu
aj pridať k džintoniku ľad
do miest našich detských snov
môžeme lietať lietadlom
kedysi sme chceli stan
a dnes chceme vlastný dom,
sme dospelí, dospelí.
Na tie príma žité roky
zaklopal nám čas
začul som tú rieku detstva
nástojčivý tichý hlas
možno sa to zdá aj vám
komu nie nech prepáči
ja však od tej chvíle viem,
že to vôbec nestačí byť dospelý,
dospelý, dospelý, dospelý, dospelý, dospelý.
|
Jozef Bednárik:
Jozef Bednárik:
