Najdrahšia láska,¨
Dúfam, že ťa táto správa nájde
Pretože tieto nekonečné myšlienky vychádzajú z mojej duši
Každé jedno slovo tajne maluje rozprávku,¨
keď budeme ztavený v jedno...
Oči prepadajú pohľadu bolesti
Chladná oceľ skalpela ticho trhá moje samotné vnútro,
zatiaľ čo lipnem na spomienkach na teba
Som tak vystrašený...som tak vystrašený...potrebujem ťa pri sebe
Boli posledné slova, ktoré som ti napísal dosť, aby som ti povedal,
že v mojej smrti, svetlo, ktoré žiarilo v mojej bolestivej temnote,
bola oslepujúca vízia tvojho večného úsmevu?
To som opäť ja
Je to mnou alebo som si to zle vysvetľujem
Bude krása tvojho písania niekedy znova križovať moj pohľad?
Bolo to všetko klamstvom? Prečo?
Boli posledné slova, ktoré som ti napísal dosť, aby som ti povedal,
že v mojej smrti, svetlo, ktoré žiarilo v mojej bolestivej temnote,
bola oslepujúca vízia tvojho večného úsmevu?
Zastav to, zastav toto búšenie v mojej hlave
Naplň moje pľúca vzduchom, daj mi o jeden deň viac aby som splnil jej sny
Chápe správne?
tomu, že sa nevraciam späť...
Chápe správne?
tomu, že sa nevraciam späť...
Zastav to, zastav to búšenie
Nevraciam sa, nevraciam sa, nevraciam sa...
Neviem čo sa stalo...kto by si myslel, že moj život by skončil takto?
Nechcel som jej ublížiť, neublížiť jej takto...
Nemožem cítiť svoje nohy
Nemožem cítiť svoje nohy a nemožem ani plakať...ako by niekto mohol zomrieť takto?
Ak moje slová k tebe nikdy nedorazia, predpokladám že ti to bude jedno
Nikdy som nevedel, že mlčanie by mohlo raniť tak veľmo alebo že ty by si mohla krútiť čepeľ
Teraz preklínam všetky tvoje nádherné lži...
Ľúbim ťa a zbohom...
Boli posledné slova, ktoré som ti napísal dosť, aby som ti povedal,
že v mojej smrti, svetlo, ktoré žiarilo v mojej bolestivej temnote,
bola oslepujúca vízia tvojho večného úsmevu?
Chladná oceľ skalpela ticho trhá moje samotné vnútro,
zatiaľ čo lipnem na spomienkach na teba...
|