Kvalita textu : bez hodnotenia Hodnotilo ľudí: 0ohodnoť aj ty
Sme vlci - nie psy.
Nie sme čísla, sme dravci,
trháme kusy z vlastným tiel.
V kráľovstve krivých zrkadiel
kde nájde sa každý
kto raz chcel prekročiť svoj tieň.
Vrhnúť sa bez krídel do priepasti
a slzy z očí čo v pamäti zostanú mi navždy.
Na rukách toho kto vraždí
krv valí sa z rozbitých skiel
a tvoj obraz šedý a matný
v odraze zrkadla chytám s bodaním tisícoch včiel.
ty vieš, že keď lačná po horách lovím,
že korisť v zuboch trhám viac a viac,
o to zúfalejšie snehom a ľadom sa brodím,
keď po nociach vyjem na mesiac.
Až stratím silu do mŕtveho ticha
v sne o tom že ťa držím za ruku.
Zobudím sa s tým že už viac nemôžem dýchať, som len vlk čo sám seba kúsol do krku.
