Kto mi oči zatlačí, keď sám ostanem,
nikto o mňa nebude stáť,
ani stromy bez ktorých, aj tak zostarnem,
prosím tak vráť, nádej vráť ...
Večer lúka plná kvetov, posteľ prázdna ráno,
prečo ma chce život potrestať,
oheň už mi dohorieva, veď som mal ísť dávno,
čakám ju nech môžem zbohom dať...
Refrén:
Či sa dieťa nerozplače keď mamu stratí,
a keď dedko babke umrie v pevnom objatí,
my sa iba zamyslíme nad naším životom,
že sa nám to stane a čo robiť potom.
Opäť ma obklúči smútok, psi štekať začnú,
že sa o ne starať kto nemá,
spomienky sa vytratili, myšlienku lačnú,
si naozaj navždy pamätám...
Už aj vietor stíchol, aj lístie zastalo,
nerozkvitne ani jeden kvet,
všetky vtáky pohynuli, ticho nastalo,
a tak stále vnímam tento svet...
Refrén (2x):
Či sa dieťa nerozplače keď mamu stratí,
a keď dedko babke umrie v pevnom objatí,
my sa iba zamyslíme nad naším životom,
že sa nám to stane a čo robiť potom.
|
